We aren´t okay

Hmm, asi to bude nový námet na Frerarda. Neviem ani o čom bude xD

ale chcem niečo "originálne" napísať.. Ale čo?! :x 

Teraz by sa to mohlo odohrávať vo Frankovom pohľade nie? 

Aaaa!! Už mám nápad na príbeh! xD

Frank

Píp-píp-píp-píp. Nenávidím ten zvuk! Ten prehnane piskľavý zvuk budíka, ktorý mi vraví že mám ísť do školy! 

So vzdychom som sa posadil na kraj postele a pretrel si unavene oči. Mal som okolo nich strašne veľa karpín. Nenávidím to. Ale šak čo no. . .

Postavil som sa, ponaťahoval sa so zívnutím. Kopol som do mojej školskej tašky ktorá ležala pri posteli. Keď som do nej kopol, vysypal sa z nej tak trošku aj jej obsah, čiže knihy, potrhané zošity, plesnivé štvortýždňové desiaty. . . Ale mne to zatiaľ nevadí. Keď mne to nevadí, nemám zájem. Ako vždy. 

Vybehol som sa do kúpeľne, eww, vypotrebiť. Veď musí byť ranné vypotrebovanie, nie?

Keď už som bol ako-tak prichystaný do školy, zišiel som dole schodmi do kuchyne pre raňajky. Mal som zase to isté- vianočka s nejakým hnusným lekvárom a s prehnane sladkým kakaom. Už som si na to zvykol, tak nemávam z toho každorannú traumu.

"Frank, a nieže zase prídeš neskoro domov, je ti to jasné?!"  toto počujem každé ráno keď idem z domu. Ja len pretočím očami, nechápavo pokrútim hlavou a buchnem dvermi.

Cestou do školy si pustím nejakú moju obľúbenú pesničku od Papa Roach a ide sa. Nemyslite si, že mám rád Biebera. ON JE HROZNY! Eww, viem, mohlo to trošku dosť divne vyznieť.

ale mám také malé tajomstvo.

Som gay. Uvedomil som si to asi keď som mal.. 13? 14? Teraz mám 17. Hmm, ja viem. Ešte som to nikomu nepovedal, a ani sa nechystám.

Na moste vidím pred sebou nejakého cudzieho chlapíka, ako sa zhovára s riaditeľom našej školy. Ten chlap sa mi zdá nejaký povedomý. . . Ale asi iba to. Nepoznám ho. A nevyzerá zase až tak hrozne. Má čierne dlhšie vlasy ktoré mu padajú viac-menej do tváre, je vysoký, a má na sebe oblečenú čiernu košeľu s červenou kravatou. Nohavice má normálne, také ibyčajné čierne. 

Odfrknem si a idem teda ďalej.

V šatni, keď som sa musel prezúvať, som sa započúval do rozhovoru báb z nižšieho ročníka. "Hey, mama mi vravela, že má k nám na školu prísť nejaký nový učiteľ!" nároživo vravela jedna tej druhej. Len tak zo srandy som si pomyslel, že či to nebude ten chlap, ktorý stál vonku aj s riaditeľom.

Z rozmýšlania ma vymanil môj kamoš Bert. Bol od ucha k uchu vysmiaty. Neviem čo sa to s ním stalo, takýto nebýval. 

"Nazdár Frank!" nastavil mi päsť na pozdrav. Buchol som mu päsťou naspäť do ruky, a ďalej sa venoval vyzúvaniu poondiatej topánky! Nejako sa mi tam zaodzala ponožka, do riti. 

"Čauko. Hey, vyzeráš ako slnco. Čo sa deje?" spýtal som s aho nechápavo. On sa len ešte viac usmial. Nechápal som ako to dokáže. "Stará Tomášová išla do dôchodku! Chápeš to?!" vypleštil som na neho oči. Tomášová bola naša učiteľka matematiky, ktorú, neviem prečo, každý neznášal. Ani ja som ju nenávidel. Snažila sa byť milá, ale je hrozná. Otrasná. 

"Čože?!" zahučal som. Ľudia čo okolo nás chodili sa na nás pozreli dosť nechápavo. Nevšímal som si ich.

"A kto bude nová učiteľka?" spýtal som sa. Neviem čo to do mňa vošlo, ale teraz som si prial aby to bol ten chlap čo sa bavil s riaditeľom. 

"Neuveríš tomu, ale nebude to učka, ale rovnou učiteľ! Videl som ho pre zborovňou, vyzerá byť celkom mladý." pokyvkal si hlavou Bert. Ja som sa len tajomne usmial, lebo som vedel že to je on! Yess!

V našej triede bolo dosť rušno. Každý sa pokúšal baviť so svojím partnerom, ja som len mal hlavu položenú na lavici a mal zatvorené oči. Nevšímal som si ten ruch naokolo, čakal som kedy konečne zazvoní na hodinu! To sa nestáva dosť často, ale teraz, dnes máme prvú hodinu matematiku. A to znamená čo? Že príde hneď aj ten nový chlap!

Crrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrrn

Konečne! Teraz som nemal hlavu položenú na lavici, ale hypnotizoval som pohľadom dvere. Čakal som. Minútu. Dve. Tri. Sedem.

Každý už bol taký rozhorčený, že naše baby sa začali pre istotu ešte aj líčiť, chalani sa bili pred tabuľou, čo nechápem, veď majú už 17, niektorý 18. Ale šak čo. Aj ja som sa rád niekedy dobre pobil.

Keď som počul, ako vŕzgajú dvere, skoro som sa pochcal od zlaknutia. 

Bol to on.

Prešiel nervózne ku katedre, čakal, kým sa asi všetci postavýme v ten trápny pozdrav, čomu učitelia hovoria slušnosť.

Usmial sa na nás, ukázal aby sme si sadli a boli ticho. Pohľadom zablúdil po triede, na mňa sa mimochodom ani raz nepozrel. Potom sa pozrel na triednu knihu, a spustil: "Čaute žiaci, ehm, ja som tu váš nový učiteľ. Pred chvíľkou som dokončil vysokú školu, som rád že som odtadiaľ vypadol. Hmm, asi sa vám predstavím," postavil sa, "ja som váš nový učiteľ, budem vás učiť matematiku, potom zastúpim učiteľku výtvarnej výchovy a.. Budeme mať ešte spolu občiansku, lebo ako som sa dozvedel, nemá vás ho kto učiť. Oh, a ešte jedna dôležitá vec, ja som Gerard Way." usmial sa. Pohľad akurát venoval mne.