Vrahyňa, zlodejka, úchylná /prvý fan fiction/

Tak, na úvod by som mohla povedať, že v tejto rubrike budú menšie fan fictionky. Asi viete čo to je, tak to nebudem vysvetlovať.

Tieto príbehy budú písané o mne, o mojich priateľoch, a o tom, ako sme sa spoznali s MCR. OSOBNE. Vážne som zvedavá či sa vám to bude páčiť, ak hej, dajte koment k tomuto článku. Bude úplne dole, aké nezvyčajné :D.

Budú to vždy jednorázovky, ale dlhé. Môže sa stať že to dáme na dva alebo tri diely, však uvidíme :)

Budeme to písavať obe, PUNK UNICORN & PUNK NIGHTMARE.

Tento príbeh bude písaný od Punk Unicorn :D

Hmm, túto poviedku dám asi na dve časti. Bude to podľa mňa lepšie, nebude to také zas dlhé. A budú rovno DVE časti dlhé :D
 

**

K poviedke. Bude to o troch šialených babách, ako spoznajú nejakým spôsobom MCR. AKO? Čítajte a uvidíte :)

Bude tu niekedy aj to ja-rozprávanie. Uvidím. A úprimne, som zvedavá čo z toho vznikne :D

your Punk Unicorn

Zajtra je ten deň, ktorý si každá z nás zapamätá do smrti. Je to ten deň, kedy každá dostane pravdepodobne menší infarkt. Ale nám je to jedno. 

Zajtra, ja, Paťuš a Vera ideme na festival. Bude to v Česku, ale nie až tak ďaleko. Presnejšie to bude v Brne, ale vážne, nie je to až tak ďaleko. Radšej tam ako do Prahy, no nie?

Názov toho fesťáku si nejako nepamätám, mám kopu iných starostí. Lebo? PRETOŽE TAM BUDE MY CHEMICAL ROMANCE! ! !

Keď som sa dozvedela, že ma tam rodičia pustia, skoro som ich celých vybozkávala. Bola som tak moc šťastná, až to pekné nebolo. Už len preto, že som im vybozkávala celú tvár. Vážne, milujem ich za to.

Baby rodičia tiež pustili, bola som strašne happy, tak moc, že všetko vyjde, že uvidím My Chemical Romance a aj iné kapely..

Je to asi ten najlepší festival, aký môže byť. Sú tam hlavne zahraničné kapely ako MCR, Avenged Sevenfold, Sixx:A.M., Blink-182, Sum 41, Evanescence, a z CZ/SK kapiel tam boli Koblížci, Zoči Voči, Ine Kafe, a tak dále. Je to ako z rozprávky, milujem tých ľudí, čo to všetko zariadili.

Festival je už zajtra, trvá tuším šesť dní. My si tam berieme stan. Vážne komické. Som zvedavá ako tam chcem prežiť. Ale tak, budem spať aj kľudne pod mostom, aby som mohla vidieť MCR naživo. Pre nich všetko. 

Urobili mi život šťastnejší. Vďaka nim som stretla aj Veru a Paťu. Neverila som, že cez facebook sa dá nájsť takýchto ľudí, vážne nie. Ale človek nikdy nevie..

Jeden deň nám trošku preskočilo, vďaka čomu sme získali aj svoje prezývky. Vera je vrahyňa, Papu zlodejka, a ja som úchylná. Robili sme si už aj plán, čo urobíme s Josiem z Koblížkov. Vera ho najskôr jemne nejakým spôsobom omráči, Paťuš mu vyzlečie oblečenie a ... o ostatné sa postarám ja. Potom keď sa znovu prebudí, nič by si nemal pamätať. Keby sme ho mali zabiť, bolo by to hrozné, lebo by našimi rukami prišiel o život taký úžasný človek ako je on..

* * *

Dnes je ten deň. Musela som si dať budík už niekedy cez šiestu, aby som všetko postíhala. Balenie som si nechala až na dnes, rada robím veci na poslednú chvíľku. Nabalila som si ruksak, peňazí mám akolo 5O €, to by mi malo stačiť. Jedlo a pitie si tam budem kupovať, nič si radšej nebudem baliť. Lieky mám už nachystané, bez nich by som sa nepohla nikam.

S Paťuš a Verou som sa dohodla tak, že rodičia by ma mali zaviesť do Topoľčan, kde sa s babami stretnem, a z tadiaľ sadneme na vlak až do Brna.

Teším sa ako malé decko.

* * *

Teraz sedím v aute asi už dobrých štyridsať minút, čiže každú chvíľku by sme mali dôjsť do Topolčan. V slúchatkách mi znela pesnička Lies of the beautiful people od Sixx:A.M. .. Tešila som sa na to, ako zase stretnem moju čatu vražedne dobrých Killjoyov. Musela som sa usmiať.

Cez okno auta som pozerala na krajinku okolo seba. Boli sme akurát pri poliach, na ľavej strane od cesty bolo slnečnicové pole, na pravo odo mňa zase jedno veľké pole, neposiate ničím, iba tmavou hlinou a hnusnou burinou.

Keď som zazrela tabuľu s veľkým nápisom TOPOLČANY, usmiala som sa ešte širšie, a začala som písať sms Vere, že už každú chvíľku budeme tam, na stanici. Mali by ma tam čakať, vlak nám ide až okolo dvanástej, a do Brna by sme sa mali dostať tak pred treťou.

Keď sme sa blížili k miestu, už som ich tam videla, ako čakajú pri dverách do haly, a Paťuš v ruke drží nejaký veľký papier s formátom A3. Nevidela som čo tam je napísané, ale to hádam zistím, keď už budem už s nimi. Keď auto zastavilo na jednom z parkovacích miest, rýchlo som si otovrila dvere, a bez toho že by som niečo povedala rodičom som vyštartovala za babami rýchlim krokom. Behať radšej nebudem, vyzerala by som ako totálny debil.

Baby ma hneď asi uvideli, lebo tiež sa za mnou rozbehli. Nahodila som úškrn keď sme už boli úplne pri sebe a mali vystreté ruky, aby sme sa mohli objať. Paťuš nenápadne odstrčila Veru, aby ma mohla skôršie objať. Ja som sa len zasmiala, a stiskla Paťu v objaní. Vera sa aj tak nedala a objala ma z boku.

"Ahojte!" povedala som keď sme sa od seba odtrhli. Každá z nás vyzerala ako usmievajúce sa slniečko, kukali sme na seba bez slova. Paťuš potom vytiahla ten papier čo držala pred tým, čo som si všimla keď sme parkovali. Bolo tam napísané "Hug for Mea".

Usmiala som sa, a objala som ešte raz Paťuš, a potom Veru.

Všimla som si, ako idú za nami moji fotrovci.

"Čaute baby." povedal tato.

"Dobrý." odpovedali dvojhlasne baby, ja som povedala "Hoj."

"Kedy ide ten vlak?" spýtavo sa na nás pozrel. Mama mala na tváry len falošný úsmev, a ticho si prezerala Veru a Paťuš.

"Hmm, každú chvíľku. Stihli ste to akurát," pozrela sa Vera na hodinky v mobile, "za desať minút by mal vlak už aj prísť." dodala.

* * *

Momentálne sedíme vo vlaku, a smejeme sa na tom, čo zahlásila Vera. Niekedy tak zabíja..

"Aj vy sa tak tešíte ako ja?" spýtala som sa báb.

"Čo to je za otázku?! Jasnéže hej! Teda ja určite!" povedala rozhodne Vera.

"Jak hovado, teším sa strašne na Gerardove blonďavé vlasy." zasnene dodala Paťuš s úsmevom. Ja som sa len usmiala, a prepla si pesničku na mobile. Kids from yesterday.

"Tento festival milujem už teraz. Takto skvelá zostava hádam ešte nikdy nebola. Už na druhý deň nebudem vládať. Ale na My Chem si budem musieť nejako dobiť sily, chcem si to užiť ako sa len bude dať." rýchlo som povedala. Vera sedela oproti mne, ja som sedela pri okne, a Paťuš vedľa mňa. V kupé bola ešte nejaká staršia babka, bolo jej to jedno o čom sa bavíme, lebo spala. Robili sme si z nej peknú prču, lebo keď spala, mala zaklonenú hlavu dozadu, pootvorené ústa a chrápala. Čudujem sa že ju nezobudil náš smiech a volume rozprávania sa. Kecali sme asi stále o My Chem Romance, o pesničkach, textoch.

Bolo leto, ale našťastie dnes bolo tak okolo 20°C. Keby toľkoto by malo byť cez jar, bolo by to úžasné, a chodili by sme cez deň len v krátkom tričku. Ale teraz v lete chodíme v trigoviciach, a trasieme sa zimou.

Ja som bola na tom podobne, aj keď som mala trigovicu skrčenú, ako menšina obsahu môjho ruksaka. 

Stan brala Vera, vraj je dosť veľký na to aby sme sa tam všetky tri vošli a aj aby sme mali dosť priestoru pre naše veci.

Aj tak budeme väčšinu času tráviť niekde pri koncertoch.

Hmm, myslíte si že sme tam išli len my tri samé? Nie, čaká nás tam môj ujo. Prišiel na Slovensko, ale tiež chcel ísť na tento festival. Ďakujem ti bože, že mám tak skvelého uja, a ujal si nás pod svoj dohlad. Nechápem na čo to je ale dobré, veď aj tak budeme väčšinu času skákať niekde v dave ľudí.

Ale tak čo narobíme s rodičmi. Rodičia sú rodičia.

* * *

Okay, toto bolo ú-ž-a-s-n-é! Môj prvý koncert, a to boli Sum 41. Milujem ich! Išli so mnou Vera aj Paťuš, aj keď ich nejako nepočúvali. Nahovorila som ich, lebo som tam chcela ísť. 

Musím povedať, je to úžasný pocit, keď sa vám hudba zarezáva až do kostí. Počuť tie gitarové sóla mi robia zimomiravky na rukách. 

Nevadilo mi že sa na mňa tlačilo veľa ľudí z každých strán, nevnímala som to. Paťu a Veru som stratila hneď ako sme tam došli, už aj medzi ten menší dav. Ja som sa pretlačila až kdesi dopedu, musela som povedať, že mi to dalo veľa zabrať. Aj keď sme tam išli hodinu pred ich vystúpením, bolo tam už dosť ľudí. Keď sme na nich čakali, všetci sme si posadali na trávu, a bavili sme sa navzájom. Videla som veľa šialených punkáčov, niektorý ľudia vyzerali ako každý iný, len s výraznejšími očnými linkami, alebo s tmavším oblečením. Ja som mala hrubú linku, čierne tielko a šortky. Musela som sa na to psychicky pripraviť, nerada chodím medzi ľudí. Ale som rada že som sem išla.

Spievala som si útržky ich textov, niekedy som pri nejakých pesničkach ani nevedela, ktorá to je. Nepoznala som ich nejako suprovo, ale ich najnovší album je božský. Našťastie hrali skoro iba ten, takže celkom sa to dalo. Aj keď som nechápala vôbec nič čo spevák vravel do mikrofónu, usmievala som sa vždy ako slniečko. 

Vážne, toto si zapamätám až do konca svojho "krásneho" života.

* * *

Baby vraveli, že aj keď ich nepoznali, bola to pecka.

"Baby, úprimne, nechcem vedieť čo budem robiť keď tam bude predo mnou hrať My Chem. Čo tam skapem od radosti? To už teraz som sa skoro roztrhla." zasnene som citovala svoje veci. Dievčatá sa mi smiali, ale nevadí.

Dnes som sa musela ešte stretnúť s ujom, vraj by ma mal čakať pri veľkej vlajke, ktorá mala na sebe logo toho festivalu. Keď som tam išla, zakopla som o svoju nohu - som vážne šikovná - tak som akurát nabúrala do nejakého chalana. 

"Ježišiš prepáč." pozrela som do zeme. Cítila som, ako sa začínam červenať. 

"To je v pohode." pozrela som sa na neho. Mal tak krásne oči.. Mal ich machovo zelené, aj keď bola už pomaly tma, všade ste mohli počuť hudbu hrajúcich kapiel, smiech ľudí, a aj ich veľa okolo seba vidieť. Vlastne by sa dalo povedať, že to tu žilo ešte viac ako na začiatku fesťáku.

Ten chalan bol vyšší odo mňa! Vážne! To je hádam zázrak..

Bola som dosť prekvapená že ten chalan neodišiel. Naopak, usmieval sa na mňa, a len tak na mňa hladel.

"Ideš niekam?" spýtal sa to toho "ticha".

"Ewh, aj hej, mám ísť za strýkom." ukázala som na vlajku, ktorá bola dobre vidieť. Chlapec pokyvkal hlavou.

"Môžem ťa ísť odprevadiť? Ešte by si tu stretla nejakého ožrana a ten by ťa znásilnil." zasmial sa a ja tiež.

Keď sme tak kráčali, obaja sme boli ticho, a pozerali sa pred seba a na ľudí naokolo. Ujala som sa situácie teda.. "A jakže sa to voláš?" spýtala som sa ho. 

"Erik. A ty?" "Ema." "Pekné meno. A koľkože máš?" toto bolo ako na zoznamke, kriste pane. Ten chalan sa mi začal čím ďalej tým menej páčiť.. No čo už.

"Ewh, 13." zasmiala som sa, a čakajúc na jeho reakciu. On len nadvihol jedným obočím, a pozrel na mňa. "To vážne? Tipoval by som ťa tak na 16. Wow. A by the WAY, ja mám 17." usmial sa na mňa. Prekvapilo ma to, vážne. Čakala som že sa na mňa pozrie, povie 'čauko' , otočí sa a odíde.

A bola som aj prekvapená z toho, koľko má rokov. "Ja by som ťa tipovala na 15," keď som si všimla jeho zhnusený xicht, musela som sa zasmiať. Až teraz som si všimla že tie oči mi niekoho pripomínali. Neubránila som sa a povedala- "Máš oči ako Frankie z My Chemical Romance. Poznáš ich?" keď som to dopovedala, chalan vyvalil oči, čakala som že mu každú chvíľku vypadnú z jamôk. "Jasné že ich poznám! Gosh, si Killjoyka?" spýtal sa ma pre zmenu na niečo zase on. Ja som len horúčkovito prikývla a usmiala sa na vysmiatého Erika. "Mimochodom, som Punk Unicorn. A ty máš nejaké K-joy meno?" "Hej mám, Horor party. Vymyslel som si ho už na začiatku Killjoy éry. Bol som vtedy do toho tak zažratý, že som si dal vytetovať toto." vyhrnul si tričko, a mne sa naskytol pohľad na pár malých tetovaní, čo mal na rebrách. Ukázal prstom na jedno male tetovanie, mal vytetovaný znak Party poison, a ako keby krvácal. "Wow, to je úžasné." vyjachtala som zo seba.

"Ďakujem. Mám šikovného tatéra. Ja som mu dal predlohu iba hento, ale potom čo som tam prišiel si to vytetovať, toto tam dorobil. Bolo to vážne úžasné." horúčkovito mi to vyprával. Ale keď som si všimla, že už sme skoro pri vlajkách, zastavila som sa a pozrela na Erika.

"Sorry chlape, ale už musím ísť," ukázala som palcom na môjho strýka, a ospravedlňujúco sa pozrela do jeho očí, "ale tam ma už čaká môj ujo. Možno sa ešte uvidíme, tak sa maj." zakývala som mu, a vybrala sa za ujom. "Určite sa ešte stretneme Ema!" zakričal mi to, ale ja som ďalej pokračovala v ceste za mojím strýkom.

Keď som k nemu úplne došla, objala som ho, a potom sme sa bavili o tom, čo mu vraj povedala moja mama a pravidlá, kedy sa máme stretávať, a kde máme stan a také debilinky. Keď som mu išla ukázať, kde máme stan, začal niečo rozprávať.

"Emi, mám pre teba jednu super správu." usmial sa na mňa.

"Hej, a akú?" nadvihla som obočie.

"Niečo som vybavil pre teba a pre tvoje kamarátky.." "A čo to je?" vyzvedala som.

"Zo svojich zdrojov som našiel spôsob, ako sa môžete stretnúť s MCR. Osobe." Zastavila som sa. Srdce sa mi v tom okamžiku zastavilo. 
"ČO?!" zakričala som a skočila mi do náručia. Stískala som ho tak pevne a potom som si uvedomila, že mi tečú slzy po tváry.

Toto je môj sen.. Pre boha, dievčatá to neprežijú!

"Hej. Si rada?
"Rada?! Bože, to sa nedá opísať slovami! Maťo, ja ťa milujem!" a zase som na neho skočila. On sa smial, jemne ma potom odstrčil od seba a pokračoval v ceste. 

Keď som už rozopínala zips od vchodu do stanu, a strýko už odišiel do svojho stanu, začula som za sebou nejaký hlas.

"Čau, uhm, Ema?" otočila som sa, aby som videla kto to je. 

"Ahoj Erik. Čo ty tu?" usmiala som sa na neho.

"Hmm, stan mám za vaším stanom. To je mrte dobrá náhoda." zasmial sa tomu, a ukázal mi na ten stan. Keď si všimol moj vyradostený xichtík, nadvohol obočie. "Čože sa deje, že si taká vyradostená? Povedal ti niečo ten tvoj strýko?"

"Ako to vieš? A hej, niečo mi povedal." uškrnula som sa. "Teraz sa zhlboka nadýchni. Vybavil mi totižto, aby som sa s Chalanmi z MCR stretla osobne, aj s mojími ženuškami." ukázala som na stan. Erik len vygúlil oči, až som sa zase bála že mu vypadnú. 

"Čože?! Wooow, závisť dievča. Vybavíš mi podpis?" jemne sa usmial a nahodil psie oči. Musela som sa zasmiať, bol strašne zlatý.

"Jasné že hej." usmiala som sa na neho. Chalan ma trochu prekvapil, keď začal pišťať ako baba a objal ma okolo ramien. Ja som ho teda neisto objala okolo pása, aby to nevyzeralo nejako blbo. 

"Bože, ďakujem ti!" "Nemusíš ma volať Boh." zasmiala som sa, aj on. "Sorry, Ema." potom som začula ako niekto z nášho stanu rozzipsoval dvere. Bola tu Vera, čo klačala pri východe. "Čo sa deje Mea? A kto je henten chlapec?" vyzvedala sa. 

"No, toto je Erik," ukázala som na Erika, "a toto je Vera." bolo to ako na zoznamku pomaly.

"Holáá." usmiala sa Vera. "Nazdar." kývol jej na pozdrav.

"Vera, zavolaj aj Paťuš. Potrebujem vám povedať niečo veľmi dôležite, na čo by ste sa mali veľmi dobre pripraviť." hrala som zamračený pohľad. Vera sa nechápavo otočila, a zavolala na Paťuš. Tá sa po chvíľke zo stanu vyrojila, keď si všimla Erika, usmiala sa. "Čau fešák. Máš podobné oči ako Frankie." vydala zo seba sebaisto. Všetci štyria sme sa zasmiali. "Hej hej, on je borec, rovnako ako aj všetci traja ostatný." "Ty poznáš My Chemical Romance?!" vydala zo seba Paťuš. "Yes. Bicht please." zasmial sa Erik. "No a čo si nám to chcela povedať Mea takého súrneho?" zamračila sa na mňa Vera. Ja som začala hrať *poker face*. "No viete.. Mám nejakú správu pre vás baby." "Čo sa deje?" spýtala sa ma zmätene Paťuš.

"No, len to že strýko nám vybavil stretnutie s MCR." keď som to dopovedala, bolo chvíľku ticho, ale to sa hneď zmenilo, keďže baby začali neuveriteľne jačať, hádzať ručičkami a skákať od radosti. Potom došla za mnou tackavo Paťuš a objala ma tak silno, až som mala pocit že mi puknú oči. Potom Paťuš rýchlo vestriedala Vera. Erik nás so záujmom pozoroval, a usmieval sa ako slniečko.

"Mea, ja ťa milujem! Ja ťa milujem! Ja ťa milujééém!!" vrešťala Vera s Paťuš. Ja som sa len smiala a uškŕňala na tých dvoch šialencov čo tancovali predo mnou nejaký záhadný rituál šťastia.

* * *

"Tak zase čau Erik." zakývali sme Erikovy.

Boli sme hore asi do tretej, pretože sme sa dovtedy bavili pred stanom. Roztiahli sme si tam nejakú deku, a posadali sme si tam. 

Tento festival sa začínal fajnovo.