The only hope for me is Vampire /7./

Tak tu máte po... troch dňoch pokračovanie :D nemala som čas, tak až teraz to sem dávam :P ináč, ak by ste chceli vedieť, táto poviedka bude mať približne 15 dielov. Fakt neviem čo sa tam bude diať, uvedomím si to až keď to píšem :D

your Punk Unicorn 

Gerard

Zobudil som sa s divným pocitom v žalúdku. Akoby mi tam poletovalo tisícky motýľov. Krásny pocit. Milujem ho. Lebo viem že ja niekoho milujem, alebo si to aspoň myslím. Alebo sa mi niekto proste len páči. Môj obľúbený pocit. A je omnoho lepšie keď máte v náručí toho tvora vďaka ktorému vám v bruchu lietajú motýle.

Zobudiť som sa mohol okolo deviatej ráno. Bolo už svetlo, ale aj tak v izbe som mal tmu. Ďakujem vám žaluzie. Na hrudi mi ležala čísia hlava. Usmial som sa, lebo som vedel že toto je ten človek, ktorého tak obdivujem.

Franka som jemne pobozkal na temeno hlavy. Jeho vlasy, také by som vždy chcel mať. Tmavé a jemné, vidno že ich má prefarbené. Hmm, pôvodne asi boli hnedé, lebo pri korienkoch boli svetlejšie ako keď sa pozriete z diaľky.

Fee sa jemne zavrtel, spevnil stisk okolo môjho brucha. Zimomriavky. 

Potom sa viac zamrvil a otočil hlavu ku mne. Doširoka sa usmial. Aww, ja ho fakt žerem! "Dobré ráno ." pozdravil som ho chrapľavým a tichým hláskom. "Aj tebe cukríček." pozdravil ma. Pozrel sa na mňa tými svojími veľkými zlatými očami a začal sa približovať k mojim ústam. 

Keď sa naše pery spojily, bol to ako nejaký výbuch medzi nami. Začal som sa hneď rozplívať. Aww, chutil tak dobre. 

Dnes večer sme robili dosť fajné veci. Okay, milovali sme sa. Toto bol môj najlepší deň zo všetkých tých čo som tu, žijem v tomto malom mestečku pri New Jersey. Frank bol neskutočne jemný, a hlavne vášnivý. A fakt, tá krv.. To bol ako nejaký vyháňač, ktorý vám do tela dával zadarmo také skvelé pocity, že až.

"Ako si sa mi vyspal?" odtrhol sa od mojich úst. Zťažka dýchal, tiežtak aj ja. Bol strašne zlatý keď bol takýto- po ránu sa mu jeho vlasy rozhodli že pôjdu každý svojim smerom, že jeho oči budú menšie ako bývalali, ale aj tak budú furt veľké. Bude ešte bledší ako je. Bude taký roztomilý keď bude nevyspatý.

Chcem ho takto vídavať večne!

"Veľmi dobre, keď viem kto mi ležal celú noc v náručí." povedal som len tak. Stále ma hypnotizoval pohľadom. Bože, tie jeho oči! Nerob mi to Frank! Zachichotal sa. Položil si svoju vlamu pod tú moju. Musel asi cítiť ako mi splašene bije srdce. Ja som aj tak nič u neho nepočul. Bral som to ako že ho nepočujem, necítim. Ale aj tak pravda bola celkom iná. Frank je upír. A ja len človek. Človek ktorého si zatiaľ nikto nevšimol, až doteraz. Frank bol môj život. 

Aj keď sme sa poznali dosť krátko na to, aby som ho poznal ako svoje ponožky, vedel som že máme veľa spoločného. Máme isté názory na veci, na hudbu, dokonca na to že upíry by nemuseli vraždiť ľudí. Spomenul som si na to dievča ktoré bolo s nami v tej pivnici kde som spoznával môjho Franka. Môj. Iba môj. Dúfal som že to tak aj ostane. 

"Eww, Frankie? Len taká otázočka."  prehovoril som po dlhom mlčaní. My sme totižto nemuseli používať slová. Aj keď milujem keď rozpráva, milujem jeho krásne slová ktoré mi rozpráva zadychčane do ucha pri našom prepojenom tele. 

"Len sa pýtaj zlato." odpovedal. Zamračil som sa na stenu kde som hypnotizovane hľadel na jedno slovo- Zabudnutý

Teraz som vedel že je to lož. Vedel som že teraz pre môj svet nebudem zabudnutý- pre Franka. Vedel som to, aj keď som tomu stále nemohol uveriť. Veď sa nepoznáme ani štyri dni! Hmm, je to málo, ale vedel som že toto niečo musí znamenať. Či?

"Kto bolo to dievča ktoré si... pred tým zabil? Teda, to ktoré bolo s nami v pivnici." cítil som že sa zamračil, nemohol som ho vidieť lebo mal hlavu položenú na mojom hrudníku. "Na tom nezáleží..." povedal len. Ja som to bral ako niečo, čo som nechcel vedieť.