The only hope for me is Vampire /4./

 Hmm, neviem, táto poviedka sa mi zdá celkom fajná :D neviem ako vy.. Sorry decká, ale tento diel bude dosť krátky.

Keď som sa zobudil, strašne ma bolela hlava. Dunelo mi v nej ako ešte nikdy inokedy pred tým. So sykotom som si prešiel po spánkoch, tam tá bolesť začínala a ako elektrina mi prechádzala po celej hlave. Potom som sa zase zameral na prostredie. Bol som doma. Vážne, ležal som na mojej posteli v izbe. Na strope som mal napísané slová fixkou- Spi večne.

Dosť ironické, myslím si. 

Zamračil som sa. Rozmýšlal som ako som sa sem dostal. Potom sa mi všetko začalo postupne vybavovať. Frank. Bože Frank! 

Tajne som dúfal že on ma sem dostal. A veď, kto iný. Koho iného som dnes stretol. Zatiaľ iba toho Franka.

V mojej izbe bolo tmavo. Žalúzie zatiahnuté, a cez tie škádliky medzi pásikmi žalúzií presvítalo svetlo. Prišiel som teda k oknu a žalúzie vytiahol až na vrch okna. Srdce mi poskočilo. Na okne bolo napísané červenou farbou, teda dúfal som že je to iba červená farba, že- Roh ulice. pol noc.

Vedel som čo to znamená. No, kto by nepochopil že?  Dnes večer o pol noci na tom mieste kde som ho prvý krát zazrel.

Začal som hľadať svoj mobil. Na prekvapenie som ho mal vo vačku na zadku. Začervenal som sa. To mi ho tam dával Frank? Môj ty bože.

Je tesne pre ôsmou ráno. Tak to je fajn.

Vonku za dverami som počul rachot. Tak som išiel k dverám a vykukol von. Bol tam otec. A s prekvapením som zistil že je triezvy. Tak som za ním šiel. "Ahoj oci." vyjachtal som zo seba. Tato montoval novú poličku na doteraz prázdnu stenu. Bol som rád že niečo sa snaží urobiť aj pre našu domácnosť. Asi sa ma zľakol, lebo sa dosť mykol. "Nazdar." povedal s niekoľkými klincami v ústach. "Hmm, chcel by som sa s tebou porozprávať." povedal som. "A o čom?" pozrel sa na mňa. "A-ako sa má mama? Už je doma?" vyjachtal som zo seba.

Otec sa na mňa teraz pozeral so smutnými očami. Všimol som si že má pod nimi dosť veľké a tmavé kruhy. Hmm, nemal si tak veľa piť. A teraz mal asi dosť dobrú opicu. Čo som dosť nechápal, keď tu drbe tie klince do steny. Asi by mu mala praskať z toho hlava, ale vyzerá celkom fit.

"No vieš, tvoja mama.. Je ešte stále v nemocnici. Mala menší otraz mozgu, takže si ju tam radšej nechajú ešte týždeň. Na pozorovanie." uhol pohľadom odo mňa.

"Aha."