The only hope for me is Vampire /10./

Mňa už fakt asi nič normálne nenapadne. Ospravedlňujem sa za ten predošlý diel, že bol taký krátky. Musela som sa ponáhľať, lebo som išla kdesi, už neviem :D hmm, tento diel typujem že tiež nebude dosť dlhý :/ chcela by som dačo urobiť ako tan prvý diel, ale fakt neviem. Dúfam že ma niečo normálnejšieho napadne..

your Punk Unicorn 

Gerard

Stále som tomu nerozumel... Ja a upír?! Jediné čo ma trápilo, čo povedať rodine že 'Hey ahoj oci, som upír, tak ahoj' a odídem?! Musím mu to vysvetliť.. A bojím sa o Mikeša. A o mamu. Najviac sa bojím toho, že otec zase bude piť..

Doma som teraz bol sám, takže som musel len čakať. Otec išiel pre mamu, a Mikey neviem kde je. Asi sa potuluje niekde vonku. Dúfam, teda. 

Mikey bol jednú dobu zatiahnutý v drogách. Dostával sa z toho dosť dlho. Nemôžem povedať že aj ja nie.

Aj ja som bol drogovo závislý. Je to pekná sviňa. 

Potom aby som sa z toho dostával, dostal som ďalšiu drogu- rezanie. To ma vlastne z toho aj dostalo. Pri tej bolesti keď som abstinoval.. Bol to ten najlepší liek aký som vtedy mal.

Je to vlasten už.. päť mesiacov čo som v sebe nič nemal.

Z mojich myšlienok ma vymanil Frank. Zase bol tu. Nebol tu asi ani dve hodiny, a už je tu zase. Aj tak mi hneď od prvej minúty, čo odišiel chýbal. Teraz keď tu zase predo mnou stojí, som šťastný. Som šťastný už iba preto že viem, že je tu, so mnou, a on chce byť so mnou tiež. Je to úžasný pocit keď viete prečo žiť. Je úžasné, keď viete že ste znova šťastný.

"Ahoj zlato, strašne si mi chýbal!" skočil mi do náruče Frankie. Ešte stále som bol mimo z tej premeny. Som upír, tak sa ani nečudujte! 

Nevedel som čo sa bude diať ďalej. 

Neviem čo budem robiť. Ako budem žiť, KDE budem žiť, a už vôbec som nevedel ako sa mám spárvať keď je zo mňa ten zasraný upír. 

Frank ma pobozkal na nos. Mal som ho teraz mokrý z jeho slín. Zasmial som sa pri tom. Utrel som si rýchlo nos.

"Ja radšej takúto." naklonil som sa k nemu a pobozkal ho na pery. Cítil som na nich chuť krvi. Čo to... ?! Odtrhol som sa od neho, pozrel na neho nechápavým pohľadom. Frank asi pochopil, lebo sa začal pozerať na svoje špičky topánok. Bol zlatý keď bol v rozpakoch. "Čo to je Frank?! Ty si.. ty si pil niekoho krv?" spýtal som sa ho kľudne. Bol nervózny, lebo začal triasť nohou. 

Pozrel sa na mňa svojími veľkými očami, ešte stále zlatej farby.

"Eww, nie, ale zobral som si zo zásob jednu taštičku krvy. Cítim sa potom omnoho lepšie." vysvetlil mi. Trošku sa mi ulavilo, ale predstava, že pil niekoho cudzeiho krv, bola divná. 

"A priniesol som aj tebe." na ukážku vytiahol z čiernej koženej bundy vrecúško krvi. V očiach mal neistotu. Jedna časť môjho Ja vravela aby som si ho zobral, druhá zase že nemôžem. Ale musím to skúsiť. Bol som ešte stále nesvoj, a ako Frank teraz povedal, cítil sa po tom lepšie.

Nakoniec som mu to vrecko zobral z ruky. Na tváry mu pohrával jemný úsmev a prekvapený výraz. Nevšímal som si ho, plne som sa radšej teraz venoval vrecúšku s krvou.

Snažil som sa ho na vrchu roztrhnúť nechtami, potom zubami, ale aj tak to nešlo. Poobzeral som sa teda po izbe či tu nezazriem nožnice. Aa, tam sú! Našiel som ich nakoniec keď som sa prehrabával v šuflíkoch. 

Zobral som teda do ruky zase vrecúško s krvou a prestrihol horný okraj. Zaplavila ma lákavá vôňa krvi. Dúmal som, či to mám vážne spraviť. Ale za pokus to hádam stojí, no nie?

Napil som sa. Prvý dúšok mi do tela priniesol taký úžasný pocit! Cítil som ako sa krv presúva do žalúdka. Cítil som ako krv vsiaka do tej mojej.

Napil som sa znova a znova. Krv chutila ako meď zmiešaná s medom. Krásny pocit. Ani sa nečudujem že niektorý upíry na takejto krvi fičia. A nečudujem sa ani Frankovy. 

Vrecko už bolo  prázdne asi za jednu minútu. Omnoho lepšie ako samá coca cola, čo už je čo povedať. 

"Uh Frankie, bolo to úžasné..." snažil som sa nadýchnuť. "Ja viem." povedal len s pokrčenými plecami. Vrecko som hodil na stôl a začal sa venovať Frankovy. Dole som počul buchnutie dverí. Asi Mikey, lebo si unavene pri dverách povzdychol. Poznám ho. Nevšímal som si toho a naďalej sa venoval Frankovy. 

"Čau Gerard, chcel som l..." vo dverách stále Mikeš s vyvalenými očami. V ruke drčal nejakú igelitku s nápisom HUDOBNINY. Asi si bol kúpiť tie struny, na ktoré som mu nakoniec nal peniaze. Nech je rád ten nezmar malý.

"A do riti." vyšlo zo mňa a z Franka naraz.