Summer love 3.

 Tak po dlhej dobe sem pridávam pokračovanie. Dúfam že sa bude páčiť

Punk nightmare

Dnes sa mi snívalo o Frankovi. Mám ho rád ale viem že to nemôže vydržať. Rozmýšľal som že dnes ostanem na izbe ale dostal som hlad. Ak si švihnem tak by som mal stihnúť raňajky. Vyšiel som z izby s tým že sa len najem a hneď sa vrátim ale uvidel som Franka. Niekto tam hore ma asi nemá rád. V tejto myšlienke ma utvrdilo aj to že ma zbadal. „Jee ahoj kde si bol včera nevedel som ťa nájsť“ zakričal a pribehol ku mne. „Nebolo mi moc dobre“ zaklamal som „bolela ma hlava“. „Aha a už ti je lepšie?“ starostlivo sa opýtal. „Áno len som hladný“ odpovedal som mrzuto. „Aha tak poď ja už som  síce jedol ale pôjdem s tebou“ povedal a usmial sa, aj keď som nechcel proste som sa musel usmiať aj ja na neho. Po raňajkách som sa ho opýtal že či by sme nemohli ísť do chatky lebo ja sa na verejnosti moc dobre necítim. Keď sme vošli dnu obidvaja sme stíchli a ani jeden nevedel čo robiť. „Nezapnem telku?“ spýtal som sa aby reč nestála.  „Ok môžeš“  povedal tak som ju teda zapol. Ani neviem čo išlo celí čas som rozmýšľal ako to bude ďalej, či by nebolo lepšie ukončiť to. Bývame dosť ďaleko od seba a neviem či by to vydržalo, so vzťahom na diaľku nemám dobré skúsenosti ale nechcem sa s ním ani rozísť. Naozaj neviem čo by som mal urobiť. Zo zamyslenia ma vytrhol Frankov hlas „naozaj nechceš ísť von?“. Jeho otázka ma dosť  prekvapila a aj keď tu bola dosť nuda von som ísť fakt nechcel. „Čo ja viem napríklad sa potápať“. Tak toto som fakt nečakal. „To myslíš vážne?“ opýtal som sa zo smiechom „potápanie? To fakt?“  Zatváril sa urazene a potom sa aj on rozrehotal. „Bolo to prvé čo ma napadlo a nemyslím si že je to až taký zlí nápad, zdá sa mi že som tu niekde videl plagát kde písali že požičiavajú čln a potápačskú výstroj a za pokus nič nedáš“ povedal keď sa dosmial. „No dobre ukecal si ma“ povedal som a po chvíli mlčania som sa spýtal „a kde by to mali požičiavať?“ „mno ten plagát som videl na recepcii, a potom keď som ťa včera hľadal som na pláži zbadal nejakú chatku kde bol tiež ale aj s rôznymi ďalšími, čiže asi tam“. „Ok tak poďme“ povedal som a postavil som sa. Aj on sa postavil a spolu sme vyšli von. Cestou na pláž mi v hlave stále zneli jeho slová „za pokus nič nedáš“ a aj napriek tomu že som si stále opakoval že toto nemôže skončiť dobre to nechcelo prestať. Nakoniec som to vzdal a povedal si že by som to s ním predsa len mohol skúsiť .

 Keď sme prišli na pláž tak tam bolo toľko ľudí že som mal chuť sa otočiť a rozbehnúť preč  ale namiesto toho som len chytil Franka za ruku a usmial sa naňho, a on mi samozrejme úsmev opätoval. V tej chvíli som zabudol na všetkých tých ľudí okolo a pobozkal ho. Chvíľu som mal pocit že ma nič netrápi, bola to jedna z najkrajších chvíľ môjho života, ale ako všetky pekné chvíle aj táto skončila a znova som začal vnímať svet. Uvedomil som si že všetci sa na nás pozerajú (no dobre nie všetci ale len väčšina ale ja som mal pocit že všetci) a stisol som mu silnejšie ruku „Frankie“ šepol som „celá pláž sa na nás pozerá“  „nie, úplne všetci nie“ odpovedal mi zo smiechom a potom už trochu vážnejšie sa spýtal „je ti niečo?“ pokrútil som hlavou že nie. „Bolí ťa zase hlava?“ spýtal sa, teraz už úplne vážny. Najprv som sa zatváril nechápavo a potom som si spomenul na moju výhovorku. Znova som pokrútil hlavou a spýtal sa či náhodou už nie je obed, tentoraz boli moje prosby vyslyšané a on prikývol a povedal „myslím že hej ak chceš môžeme sa ísť najprv najesť“ povedal o čosi veselšie ale ustarostený pohľad mu z očí nezmizol. „Áno to by bolo super“ povedal som a skoro behom som odišiel z pláže. Frank išiel hneď za mnou. Počas jedenia sme sa skoro nerozprávali ale celí čas na mňa spýtavo hľadel, len raz mi povedal že ak sa na to necítim alebo nechcem nemusíme sa ísť potápať ale ja som mu na to odpovedal že to je v poho. Bez slova sme dojedli a odišli. Pred vstupom na pláž sa na mňa spýtavo zahľadel a ja som len zakýval hlavou že je všetko v pohode. Keď sme vošli na pláž zase som mal pocit že sa na mňa všetci pozerajú aj keď v skutočnosti sa našim smerom dívalo minimum ľudí ale zvládol som to lepšie ako predtým .

Vošli sme do tej chatky kde sa okrem potápania dal vybaviť aj parašuting, parasailing, bungee-jumping a veci tomu podobné. Vnútri nám dali výstroj na potápanie a inštrukcie, potom sme nasadli na čln ktorý nás doviezol dosť ďaleko od pláže. Ten tam na nás má počkať zatiaľ čo my sme budeme pod vodou. Zoskočil som do vody a Frankie o pár sekúnd neskôr tiež. Obzrel som sa okolo a uvidel som rôznofarebné ryby krásne korále a dokonca aj sasanku s „nemom“. Začal som byť naozaj rád že ma na toto Frank prehovoril, bolo sa na čo pozerať dokonca som videl rybu ktorá mala tvár ako buldog. Keď sme sa vynorili a nasadli do člnu mali sme nádherný výhľad na západ slnka. Znamenalo to že sme strávili 3 hodiny ak nie aj dlhšie pod vodou.

Večer sme strávili ešte dve hodinky v bare a potom sme išli každý svojou cestou. Keď som ležal v posteli tak som mal ešte chvíľu pocit že som na mori. Aj keď som to nemal v pláne už druhý deň zaspal okolo siedmej. A to som skôr nočný tvor, alebo som aspoň bol.