Až príliš nereálny sen 6.

 Hmm, sorry ľudia, vyzerá to tak že ostatné poviedky dopíšem až kým nedopíšem toto. . . 

Posnažím sa niečo s tým spraviť, zajtra je víkend čiže dačo s tým musím spraviť. Punk Nightmare je preč, bez internetu, takže bude zatiaľ písať tú svoju rozpísanú poviedku. Teda, tak mi to vravela :D

Hmm, tento diel bude divný, teda podľa mojích predpokladov podľa nálady ..

your Punk Unicorn

Frank

S Geem som sa bavil potom ešte tak pol hodinu, lebo mama sa zobudila, a začala do mňa hučať prečo nie je urobené hento a tamto. Musel som preto zrušiť naše drahocenné volanie, a ísť umyť riad. 

Mama bola akurát v kuchyni, tak som sa ujal toho ticha.

"Mami, mohol by k nám prísť na víkend môj kamarát?" spýtal som sa, keď som sa akurát naťahoval pre saponát, a v ruke držal navlhčenú žinku. Mame som bol otočený chrbtom, nevedel som ako sa tvári. Cvhíľku bolo ticho.

"A ktorý? Veď ty nemáš kamarátov, alebo áno?" pýtala sa ma. Ja som sa zamračil. Hmm, pravda, nemám žiadneho kamoša, akurát tak Gerarda.

"Toho nepoznáš.. Tak môže? Nabudúcu sobotu, nejak ráno by mal prísť." otočil som sa na matku, a pozrel jej prosebne do očí. Zamračila sa, ale stále sa mi pozerala do očí.

"Keď bude upratané, a ja nebudem doma, nech príde aj na mesiac," zasmiala sa mama " takže tento týždeň budeš vysávať, upratovať, utierať prach, umývať dlážky len ty. Keď to budeš dodržiavať, môže prísť." milo sa usmiala. Ja som na ňu vyvalil oči, už len z toho dôvodu že sa na mňa usmiala. A jasnéže, že mi to aj dovolila, aby sem prišiel Gerard.

Oh God. To ako mám stíhať školu, staranie o domácnosť a ešte aj o seba?! Bude zázrak ak sa niekde nezrútim únavou. Ale ja to dám. Pre Gerarda všetko.

"Ďakujem mami." povedal som a dal som jej pusu na líce. Usmiala sa, otočila a išla z kuchyne preč.

Nechcem vedieť, čo si o mne myslela v tej chvíli, keď som ju prosil. 

S mamou mám dosť divný vzťah. Ako sa ja k nej správam, tak ona ku mne. Berem to, bolo by to voči nej asi blbé, keby som ja bol ten drbnutý chalan, a nič si nerobil z toho že ona zaitaľ všetko robí za mňa, a ja jej nepomáham.

Keď je v práci, domácnosť je v mojich rukách. Keď je doma, ona vše robí za mňa. 

Niekedy je to pekne hnusné, ale už sme si obaja zvykli. Na tatka som pomaly zabudol, domov chodí skoro vždy raz za štyri mesiace. Je mi to tak akurát jedno, ale keď už príde, kúpi mi nejaký lístok na nejaký fajnový koncert. To na ňom mám rád. Doma sa objavý asi tak tri krát do roka, a vždy keď príde, idem na koncert, ktorý je v okolí, pravdaže z mojej výberovej hudby. 

Aj keď nenávidím život medzi ľuďmi, potrebujem sa niekedy odreágovať. To asi každý človek. Na koncerty si chodím vyčerpať energiu, tam sa môžem obliecť ako chcem, dokonca som si dal už aj linku okolo očí, a bavím sa, smejem sa.

Môžem sa vytancovať, spotiť sa a nikomu to nebude vadiť. Keď si predstavím, koľko je tam ľudí, spotený, smradľavý, je mi zle z toho. Ale tak čo, pri počúvaní a skákaní mi je všetko jedno.

Spoznal som na koncertoch kopu ľudí, ale postupom času ma prestali baviť, takže všetko bolo ako pred tým. Pomaly ani nevedeli, kto som.

A to je dobre. Nevedia čo som.

Potom som sa vrátil do reality. Zatočila sa mi trochu hlava, musel som sa opreť o kuchynskú linku. Neviem čo sa to so mnou deje poslednú dobu. Keď som stretol Gerarda na nete, zmenilo mi to pohľad na rôzne veci. Už som viacej optimistickejší, učím sa viacej do školy, na Pansy som viacej hrával. A nejakým zýhadným spôsobom je aj mamka normálnejšia. Čo je dosť čudné.

Čakal by som všetko, ale nie to, že by som sa mohol do niekoho zamilovať. No, bolo pár adeptov zo školy, čo sa mi páčili, ale nemal som šancu. Chalani sú chalani, nemôžete vedieť či sú hetero, bi, alebo gayovia. To isté aj u dievčatách. Aj keď vďaka pozorovaniu by som mohol vedieť, približne ako to je. Pozorovanie je moja obľúbená činnosť v škole. Na prestávkach sedím buď vo svojej lavici, nohy vyložené, alebo na chodbe a sedím na malej lavičke, a pozorujem prechádzajúcich študentov. Pozorujem ich ako sa len dá, mohol by som vedieť že aspoň polovicu školy mám už prečítanú.

Tak viem, čo smiem a čo nie. Väčšina prípadov boli márne, ale našli sa aj takí adepti, čo boli.. B,i alebo gayovia či lezby.

Do izby som sa dotrepal asi o pol hodinu neskôr. Skontroloval som skype, ale Gerard tu nebol! Do riti! Ako naschvál toto.. 

Tak som zobral situáciu do svojích rúk, presnejšie Pansy do rúk. Prstami som prešiel po všetkých strunách, od vrchu krku až po spodok. Potom som Pansy zapojil do elektriny, a jemne prebehol prstami po strunách a nachystanom hmate. Zahral som si na rozcvičenie pár akordov, potom som si prsty rozviazal na mojej klasike. Iron Maiden.

Pri hre som sa dostával do menšieho tranzu, ktorý som mal tak moc rád. Mal som privreté pery, oči zatvorené, a zamyslený výraz naznačoval už svoje. Milujem tento pocit. Ten hrejivý pocit, ktorý mi môže dať len Pansy. Melódia, čo vychádza spod mojích prstov, je niekedy úžasná, niekedy naopak sa mi podarí chytiť zlý hmat a som v riti. 

Skladbu sa vždy musím naučiť celú, bez chyby, inak by som bol na seba naštvaný. Hrám predsa 10 rokov, nemal by som mať problémy! Noty našťastie viem, akordy, to je nič. Keďtak si na internete nájdem nejaké noty, vytlačím si ich, a mám po probléme.

Asi po ďalšej pol hodine som prestal hrať. Bol som v tom hudobnom tranze až moc dlho. Mám hrozne "úžasné" prsty, takže mi popraskala koža teraz som mal prsty pekne krvavé. Štípalo to, ale vydržal som to. Išiel som si radšej umyť ruky.

Sadol som si zase za počítač. Chcel som vedieť či tu už Gerard je. Ešte nie. Neviem kde zmizol. Ale ja si počkám.

Okay, je už deväť večer a Gerard nikde. Do boha, prečo nemám jeho číslo?! Mohol by som mu zavolať kde toľko trčí. Som nervózny, klepem tu nohou, a stôl sa strase, a počítač na ňom tiež sa triasol. Nevedel som prestať, hrýzol som si tiež aj spodnú peru, mal som ju celú okúsanú, v ústach som cítil chuť krvi.

Na počítač som pozeral s otovrenými očami ako na zjavenie. Gerard nikde. 

Nakoniec som to vzdal. No čo narobím. Dúfam že zajtra sem príde. 

No super. V škole budem pekne nervný, taktiež aj moje okolie. Viem ich niekedy dobre nakaziť keď sa snažím.

Grrr!