Až príliš nereálny sen 2.

 Tak, nový diel by to chcelo nie? Snažím sa čo najrýchlejšie, ale potom by to bolo krátke a čo ja viem čo ešte :D

tento príbeh je fakt trošku z môjho života, ale aj ne...  :D

posnažím sa to urobiť tým normálnejším spôsobom, nie ako to ja píšem :D

your Punk Unicorn

Frank

Domov zo školy som sa dostal hneď po vyučovaní. Nikto ma nezdržoval, našťastie. Zvyčajne to bývava nejaká tá otravná baba z nižšieho ročníka. Hmm, prečo ma otravujú? To by som aj ja chcel vedieť. Ale nevšímam si ich. Ony do mňa niečo hustia, ja si idem pokojne domov. Zvyčajne to bývava že 'Ooo, aký si krásny; Oo, chcem s tebou chodiť; Prečo so mnou nechceš chodiť?!' Fuj ble. Nenávidím to. Ale už som si na to už aj celkom zvykol, našťastie. Mal by som byť rád že o mňa prejavujú záujem, ale mám v p.. Je mi to jedno. Musel by som mať najskôr ja o ne záujem, ale vážne, sú mi u riti. Všetky do jedného.

Vždy nahodím svoj "kamenný" xicht, niekedy sa musím ale pousmiať nad debilitou tých báb, čo majú IQ húpacieho koníka, a ide sa ďalej.

Doma som tašku hodil na zem na chodbe, a napochodoval si to k počítaču v mojej izbe. Hneď som ho aj zapol, nebudem predsa kukať na vypnutú, čiernu obrazovku. 

Chvíľku som si musel počkať, kým mi všetko naštartovalo. Zatiaľ som si stihol urobiť nachystané jedlo, čo som mal v chladničke odložené na obed. V škole nechodím na obedy, to by som sa asi priotrávil tým, ak to môžme nazvať jedlom, a nehorázne moc by ma otravovali tie baby. Už ma to unavuje. Chce to niečo nového do života, niečo nové spoznať. Nejakú osobu. Chcel by som si konečne nájsť nejakého priateľa, ktorému by som mohol väčšinu mojich vecí, ktoré som nikomu zatiaľ nepovedal, povedať, a nemal by som žiadne výčitky svedomia. To by mi padol kameň zo srdca, keby sa niekto taký našiel. 

A toto je ten môj problém. Nemám nikoho komu by som sa mohol vyspovedať so svojími problémami. Nikto. Žiadny priateľ, rodina, komu by som sa mohol vyrozprávať NIE JE. Som na to sám. Niekedy som bol taký zúfalý, že som napísal do poradovne na jednej stránke. Ale nič mi to nedalo. Len záporné veci. Cítil som sa potom ešte horšie, uvedomoval som si vďaka tomu niekoľko horších vecí. Mám už 16, a nikto do môjho života neprišiel. Láska nič. Prateľstvo nič. Aj keby sa so mnou chcelo kamarátiť veľa deciek, majú smolu. JA mám právo na vyberanie si priateľov.

Ďalší môj problém. Aj keď o mňa stojí veľa báb, je to len vďaka vzhľadu. Vraj patrím medzi tých 'najkrajších' zo školy, a to som sa tiež dozvedel od skupinky pipiek, ktoré patrili do môjho fanklubu. Robilo sa mi zle od toho, ako na mňa pozerajú, červenajú sa, nahodia úsmev ktorý si nacvičovali hodiny pred zrkadlom, výstrih až pokolená. Proste brr.

Pred počítač som si rozložil svoj obed, ktorý mi nachystala mamka. Pracuje celý deň niekde v nejakom hoteli, nepovedala mi kde to je, a ja som sa na to nepýtal. Tatko je v zahraničí, niekde na západnej strane. My sme bývali blízko New Jersey, on pracoval v nejakej firme v LA, ale cestoval tam okolo, čiže nemôžem povedať kde teraz je. Možno je celý ten čas v New Jersey a tam robí brigády v nejakom striptízovom bare. Nikto nevie. A mňa to ani netrápi. Je mi aj podstate jedno čo sa okolo mňa deje. Chcem mať len v škole dobrý priemer, pokoj, knihy a hudbu. Nič viac, nič menej. Som spokojný. Až teda na to priateľsto. 

V škole som celkom obľúbený bod na pozorovanie, buzeráciu. Nijako mi to neprekáža. Niekedy sa dopočujem dosť zaujímavé veci o mne, ktoré som ani ja sám o sebe nevedel. Je to vážne zaujímavé. Napríklad to, že som spal už s polovicou školy. Nula bodov. Doteraz som nemal nikoho, tak ako môžem mrdať s polovicou školy?! Humorné. Vážne, úbohé to deti, že nemajú nič iné na práci, len si vytvárať svoje vlastné príbehy. Ale tak čo narobím.

S plnými ústami čohosi som sa pokúšal prihlásiť na Facebook.

Napísal som zlé heslo. Je to trošku tažšie keď držíte v jednej ruke rohlík a v druhej nožík. 
Na druhý krát sa mi to už našťastie podarilo. Nemal som žiadne upozornenie. Ani správa. Nič. Ale to je len dobre, nemám žiadne starosti.

Väčšinou mi tie baby zo školy píšu na steny rôzne prkotiny typu- Milujem ťa; Aký si ty kwáásny; si zlatučký; nechceš so mnou chodiť?

A ďalšie nepodstatné blá blá blá.

Pozriem sa do zoznamu priateľov, kto je prihlásený. Nie je ich tu nejako veľa. Medzi nimi bol aj ten chalan, čo mi dnes poslal priateľstvo. Chvíľku som uvažoval, či mu napíšem, ale keď som mu chcel už niečo napísať do toho rámčeku, naskočilo mi, že už mi on skôršie napísal. Musel som nadvihnúť obočie. Už som si konečne všimol to jeho meno. Gerard Arthur Way. Divné meno. Ale mňa zaujímajú divné veci, no nie? To moje meno mú skoro každý druhý chalan. Také otrepané, ale nie je hnusné. Používalo sa už dávno, patrilo medzi najrozšírenejšie mená Severnej Ameriky. To som rád. Ale Gerarda len tak nenájdete na ulici každý deň. 

(teraz budete vidieť ako budem písavať Ich Chat Na Facebooku :D ;pozn. Punk Unicorn)

G: Čauko :P 

F: Ciao :)

G: Viem, možno sa budeš pýtať prečo som ti poslal žiadosť.. Je to totiž tak, že som sa tak trošku.. preklikol :D

Takže preklikol sa hej chlapec? Ale nevadí. Celkom to zaujímavo začína, uvidíme čo z toho nakoniec bude.

F: takže chcel si mi oznámiť že ma zase mažeš? :D:D

G: NIE! :D ale tak, môžme chatovať, či? :)

Ou, to som nečakal.. Poznám ho len pár sekúnd, a 'už se mi zamlouvá'. 

Písal som si sním ešte pekne dlho. Pomaly o všetkom sme kecali, reč vôbec nestála. Práve naopak. Mali sme si čo povedať. Dosť som sa nasmial na ňom, totižto mi písal trapasy čo sa mu stali v škole. Mohol som povedať, že bol rovnako na tom ako ja. Myslím to tak, že aj on je ten 'najkrajší' zo školy. Je samotársky. Má vraj rád umenie, má veľa malieb doma. Dokonca mi napísal že jeho mama mu spravila doma jednu miestnosť, kde si môže odkladať, vytvárať a tvoriťsvoje vlastné tvorby. To má celkom fajné. Ja mám len malú izbu, ale zato v nej svoju veľkú knižnicu skoro cez jednu celú stenu. Naproti knižnici som mal stenu celú oblepenú plagátmi mojich obľúbených skupín, rôzne reklamy na moje obľúbené sfilmované knihy, proste všetko čo bolo z papiera a mal som to rád. Ale žiadne nahé ženské. To čo už by som bol za debila, čo by si dával nahaté sexi baby na steny. Nebolo by to zlé, ale proste nemám si to už kde nalepiť.

S Gerardom som si prestal písať až okolo desiatej. Dosť ma to prekvapilo, neprišlo mi že to tak rýchlo ubehlo. A zistil som, že som sa vôbec nepripravil na zajtra. Preto som aj musel ísť. Nechcel som, ale mama už bola doma, a proste všetko.. Dosť ma to naštvalo, ale tak musím robiť aj niečo pre tú školu. Ešte jeden deň a potom mám víkend. Tak sa mi to páči.

Celú noc som nad ním rozmýšlal. Gerard. Niekedy som sa nepatrne usmial nad tým, čo mi vyprával, alebo proste len čo niekedy zadrel. Je vtipný. 

Potom ma napadla jedna vec. Vedel som ju už dlho, ale nechcel som si to nikdy priznať. Totižto.. V škole som sa nepozeral len na baby, ako vyzerajú. Boli to aj chalani. Hej, som bisexuál. Nerád si to prizávam. Som polo buzna. To nie je dobré. Keby sa to ľudia dozvedeli.. Bola by to katastrofa. Aj keby som si ich nevšímal, bolelo by ma to. Narodil som sa s tým! Nič s tým nespravím! Som proste taký aký som. Nemôžem za to, že sa mi páčia aj chalani. Narodil som sa taký. 

A proste... Vravel som že ten Gerard je mi sympatický? Je. A páči sa mi. Vždy keď mi napíše nejakú lichotku, pochváli ma, keď mi niečo napíšem, a on na konci napíše usmiatého smajlíka. Už iba to.. mi robí motýle v bruchu.