Are you really fucking kidding me?! 3.

 Tak tu je tretia časť, bude rozdelená na tri časti. Uvidíte sami ako to bude. Pochybujem že to niekto bude čítať, ale aspoň si to budeme môcť prečítať my tri čo to píšeme. 

Bude to dlhé. To viem. Tento diel bude mega dlhý. Ak sa vám do toho nechce, nerobte to.

your Punk Unicorn, Japan Ghost, Sassy Angel

Vera s Gerardom si rozumeli. Musí to znieť ako z nejakej španielskej telenovely, ale toto bola láska na prvý pohľad. Veru uchvátila jeho tvár, jemne špicatý nos a úzske pery, krikľavo červené vlasy. Aj keby mal oholenú hlavu, bol by pekný.
Tiež sa jej na ňom páčili jeho tenké nohy, ktoré boli obtiahnuté obtiahnutými džínsami. Niekedy sa bála či sa mu tie rifle neroztrhnú, lebo pri jeho tanečných kúskoch by toho bol aj schopný.
Gerard mal o Verie tiež taký pocit. Zdala sa mu veľmi milá, zato zábavná. Vedela každého rozosmiať. A tiež sa nevedela naštvať. To mal na dievčatách rád, nenávidel tie typi čo sa za každú blbosť naštvali. Má rád takéto dievčatá ako je Vera.
Páčila sa mu aj jej jamka na ľavom líci. Mala dioptrické čierne okuliare, ktoré si pri tanci musela stále naprávať, pretože jej nechceli držať na tom jednom mieste na nose.
"Ježiši, poďme si sadnúť. Nohy mi za chvíľku odpadnú." nariekala Vera a ťahala Gerarda na kožennú sedačku, čo bola v zadnom rohu v miestnosti. Obaja sa predierali tým veľkým davom ľudí čo ich obklopoval, ale stále sa držali za ruky. Vera ho držala za spotenú ruku.
Keď sa už hustota ľudí výrazne zmenšila, Vera sa postavila na špičky a poobzrela sa okolo seba. Hladala tú sedačku!
"Tam je." šťuchol ju do boku Gerard a ako malé dieťa sa s hopkaním rozbehol do ľavej strany, pravdepodobne k tej sedačke. Vera bola nervózna, nevedela ho nájsť. Snažila sa ho rozpoznať podľa červených vlasov. "Ty kde si mi zmizla?" objavil sa pred ňou usmievajúci sa Gerard. Pritiahol si ju k sebe a zašepkal jej do ucha: "teraz si ťa nikomu nedám!"
Vera sa usmiala a kráčala vedľa neho, nalepená na jeho boku. Keď zazreli tú sedačku, Vere odľahlo. Bola tam prázda bordová koženná sedačka, až príliš mäkká. Gerard si sadol až do stredu, Vera sa snažila k nemu prisadnúť dostatočne blízko, aby sa počuli aj cez ten hurhaj čo vládol naokolo.
".. a čo teraz?" povedala odveci Vera. Obaja sa zasmiali a potom sa na seba zahľadeli. Geemu pohrával na tvári malý úškrnok, iskry v očiach mu jasne svietili.
Naklonil sa k nej a pobozkal ju. Vo Vere vybuchlo tisícky myšlienok, ale aj tak tie stále smerovali k nemu. Mal jemné pery, chutili ako tá coca-cola čo pred chvíľkou pil.
Na chvíľku sa od seba odtrhli a ten pohľad čo nasledoval ,hovoril za všetko. Obaja sa v tú istú milisekundu postavili, ruka v ruke, preč z baru.
"Dúfam že nás nebudú hľadať." strachovala sa Vera s pohľadom zaveseným na Gerardovej tvári. "Nebudú. Keďtak pošlem ešte Mikesovy SmS-ku, že sme odišli a že sa nemajú strachovať." usmial sa na ňu sladko Gerard. "Dobre." zašepkala Vera. Gerard ju chytil okolo pása a pritiahol si ju bližšie k sebe. Pozeral sa dole na ich, tie isté topánky.
Keď zabočili do uličky, ktorú osvetlovala len jedna lampa, Veru ovanul studený vzduch. Mala na sebe len to tričko, Gerard tiežtak.
Všimol si že sa Vera nejako chveje. "Je ti zima?" otočil sa k nej tvárou. Zakrútila hlavou, snažila sa aby jej nedrkotali zuby, ale nejako jej to nešlo. Gee sa k nej naklonil a zase ju pobozkal. Verou hneď prebehlo celým telom nával horúčavy. Pritiahla sa k nemu bližšie a postavila sa na špičky.
Tento bozk bol už inší ako ten pred tým, bol jemnejší. Tuto si to mohli obaja skvelo vychutnať. "Poďme.. ku mne. Nie je to ďaleko." povedal Gerard medzi bozkmi. Odtrhli sa od seba, Vera prikývla. Gerard sa potom rozbehol, ona nechápala čo to robí. Jej to nevadilo, všetko jej teraz bolo jedno. Dobehla ho, bežali vedľa seba.
O päť minút boli už v Gerardovej bytovke. Býval v takom typickom americkom malom hnedom paneláku. Potom boli na chodbe. Spálňa. Posteľ. Bez oblečenia. Horúce bozky.
Gerard Veru bozkával na krk, ona prechádzala svojími roztrasenými rukami po jeho nahom tele. Bola teraz taká šťastná. Prišlo jej to veľmi vtipné, keďže na Slovensku mala len jedného priateľa,
a aj ten stál za hovno. Teraz príde sem do Ameriky a hneď na druhý deň si tu nájde skvelého chlapa. Ale on nie je skvelý. On je dokonalý.
Ráno sa Vera zobudila s úsmevom na tvári. Vlasy mala všade, ale nie tam kde by chcela aby boli. To ju teraz nejako veľmi netrápilo. Otočila sa na bok, tvárou na tú veľkú guču červených vlasov. Gerard bol jej otočený chrbtom. Na sebe mal len tenkú deku, ktorú mal v koši s dekami. Vera si prezerala jeho krivky tela. Bol to štíhly, vysoký chlapec, so skvelou postavou. Je vidno že sa snažil, takže na jeho bruchu sa čo-to rysovalo.
Po desiatich minútach sa otočil tvárou k Vere, ale aj tak ďalej spal. Teraz mala možnosť prezrieť si jeho tvár. Pery mal trochu stisknuté k sebe, vytvárali tak nerovnú čiarku. Teraz, na svetle vyzeral trošku inak. Pokožku mal takmer bielu, oči mu lemovali červené, takmer neviditeľné tiene. Vera sa trošku usmiala, keď Gee rozospato otvoril oči. Všimol si jej úsmev, tak jej ho tiež opätoval. Pozerali na seba stále bez slova. Gerard si prezeral podrobne jej tvár. Ona jeho.
Gerard mal dlhé mihalnice, pod očami menšie kruhy. Obočie mal tmavé. Keď sa usmieval, nos sa mu trošku krčil, na lícach sa mu robili skoro neviditeľné jamky.
Má krásny zvonivý smiech, úsmev dokonalý.
"Dobré ránko." zašepkala Vera a pritiahla sa bližšie k nemu. Gee ju chytil okolo pása a tlačil si ju k sebe.
"Bré aj tebe, honey." pobozkal ju na nos. Vera sa tlmene zachichotala a nasala vôňu jeho vlasov. Voňali po jeho šampóne. Ako jahody.
"Poď sa najesť. Určite musíš byť hladná." posadil sa na kraj postele. Gerard sa zadíval trochu na Veru.
Mohla byť vysoká ako Frank, možno nižšia. Má orieškovo hnedé vlasy, ktoré jej v tomto momente stály v každom smere. Jemu to nevadilo.
Mala veľké zelené oči, ktoré prebodávali Gerardov pohľad.
V ľavom líci mala jamku, v tom druhom nie. Ofinu mala doprava, zakrývala jej trošku jedno oko. Naprávala si vlasy aby jej nepadali do tváre. Gerard si dal na seba.. trenky a vybral sa niekam preč z miestnosti. Vera si okolo seba omotala jeho deku, spodok sa jej šúchal po dlážke.
Vábila ju príjemná vôňa, ktorá vychádzala z kuchyne.
Toasty.
"Takže toasty hej?" Vera sa oprela o futrá dvier a pozorovala Gerarda, ako sa snaží na teplé toasty rozotrieť maslo.
"Daj to sem." schmatla jeden toast Vera a napchala si kúsok do úsť. Uškŕňala sa na neho, snažila sa prežúvať ten toast.
"A ty poď sem," Gerard prešiel ladným pohybom k nej, chytil ju okolo pása a pobozkal ju.